Naposledy tam, kde sa zastavil čas

Kedysi pýcha Trnavy, dnes miesto, kam zájdu ľudia už len z nostalgie alebo z recesie. Reštaurácia Apolón v trnavskom OD Jednota po 36 rokoch končí. Navždy. Na jej mieste bude o rok nová reštaurácia. Ale to už bude iné...

Keď sme sa to dozvedeli, hneď sme zorganizovali rozlúčkový obed na mieste, ktoré má svojím spôsobom zázračnú moc. Na jednej strane sa človek na chvíľku vráti do detstva, keď sedel vo "vláčiku" (čalúnené boxy so sedením, ktoré deťom pripomínalo kupé), popíjal miešaný džús z prášku a lyžicou lovil mandarínky zo šľahačkového pohára, na druhej strane si pri pohľade na to všetko takmer nezmenené, no značne nahlodané zubom času, uvedomí, ako zostarol. "Vás si pamätám, chodievali ste sem s mamou alebo babkou, keď ste boli malá," usmeje sa čašníčka, keď sa s ňou dávam do reči a dodáva: "Nejedno dieťa tu vyrástlo..."

Za týmto všetkým mi bude zvláštnym spôsobom smutno. RIP Snack bar (pre mňa navždy šnekbar, ako ho volala babička).

Pohľad od vstupných dverí.

Kedysi futuristické svietidlá s dymovým sklom.

Chutný černohor z denného menu za 3,50. (Frankfurtskú polievku už sme zjedli.)

Boxy v západnom štýle, ktoré sme ako deti milovali. Z jednej strany sa vchádzalo, z druhej bol bar. Premyslené!

WC za závesom je klasika. :)

V kútiku duše verím, že nový majiteľ gro vybavenia ponechá a spraví novú reštiku v retro štýle. Myslím, že zákazníkov by si rýchlo našla. :)